Štefan Herics
o mne alebo Neviditeľná Vôľa – osobný hudobný projekt…
K hudbe som sa vrátil po viac než desaťročí ticha, po svadbe a narodení troch detí. Z úprimných vlastných textov, doma nahraných gitarových melódií, pomocou programovania a umelej inteligencie si budujem vlastný hudobný svet, v ktorom dostávajú hlas vnútorné zápasy, ľudské zlomy a putá medzi ľuďmi.
Prostredníctvom svojich piesní nechcem rozprávať vymyslené príbehy, ale zachytávať skutočné emócie a poukazovať na často potláčaný vnútorný svet, ktorý si dnes v sebe nesie množstvo ľudí.
Dúfam, že moje piesne a texty zanechajú niečo aj v tebe — pocit, spomienku alebo možno myšlienku, ktorú budeš môcť cítiť ako svoju vlastnú.
Viac o mne a mojom príbehu, o tom, prečo musím hudbu čiastočne programovať, ako aj o dôvodoch, pre ktoré používam umelú inteligenciu, si môžeš prečítať nižšie.
Od konca späť k začiatkom
Pred viac než desiatimi rokmi som musel zo zdravotných dôvodov prestať spievať a spolu so spevom som odložil aj gitaru. Potlačil som všetky svoje detské sny, nechal sa pohltiť každodennosťou dospelého života a svetom IT a dlho som veril, že moje piesne zostanú navždy nedokončené.
Medzitým som sa oženil a narodili sa mi tri nádherné dcéry. Spev a hru na gitare v tom období nahradilo fotografovanie ľudí. O niekoľko rokov neskôr sa nám podarilo vytvoriť si vlastný, skutočný „vidiecky“ rodinný domov. S hypotékou na pleciach sme za sebou nechali spomienky aj kompromisy nášho malého bytu. Niekde medzi tým všetkým plynul život a potichu odsúval do úzadia všetko, o čom som ako dieťa sníval v súvislosti s hudbou.
Každodenné zápasy veľkomestského života postupne vystriedala práca v záhrade, pokojnejšie večery a život, v ktorom môžeš opäť začuť vlastné myšlienky. Uvedomil som si, že tie roky v skutočnosti neboli veľmi o mne. Napriek nádhernej rodine a menším či väčším úspechom vo mne stále zostávala istá horkosť, ktorú po sebe zanechala neprítomnosť spevu a hudby…
Teraz opäť žijem hudbou
Z vlastných textov, gitarových melódií, ktoré si sám nahrávam, a zo svojho hudobného sveta tvorím piesne pomocou programovania a umelej inteligencie. Hoci sa môj hlas časom opotreboval a už nemôžem spievať, zdá sa, že vnútorná Neviditeľná vôľa mi ukázala jedno: túžbu po hudbe nemožno zničiť.
Táto túžba je silou, ktorá pomaly, cez drobné praskliny, láme dušu na kúsky, ak ju človek v sebe príliš dlho potláča.
Moje piesne vznikajú prevažne v noci — z ticha, myšlienok a často aj z nevyslovených pocitov.
Pochádzam zo sveta IT, preto sa v mojich textoch prelína poriadok programového kódu s vnútorným chaosom, atmosféra temných nocí s obrazom dnešného sveta, ľudskými zlomeniami a putami medzi ľuďmi.
Nechcem rozprávať príbehy. Chcem skôr vyvolávať pocity a vnútorné stavy. Tiché zápasy, ktoré v sebe nosím aj ja a spolu so mnou mnohí ďalší, hoci o nich nehovoríme.
V hudbe sa napokon vždy vraciam na rovnaké miesto: k temnote, prasklinám, zrkadlám, snom a spomienkam — a k otázke, čo nám pomáha zostať ľuďmi.
Ďalšie piesne už čoskoro.
„Márne sa kúpeš sám v sebe — svoju tvár si môžeš umyť iba v druhom človeku.“
— Attila József
Moje piesne
Vynulovaní (NOVINKA – Nový SINGEL s tromi skladbami)
To, čo bolo, v tebe zostalo
II. Akt
- Ami megmarad
- Ami megmaradt * Novinka *
- Ami benned maradt
- Ami rajtad túl marad
- Ami bennem beszél helyetted
III. Akt
- Lélegzetek
- Hazatalált
- Nehéz egyensúly (Anyák napjára)
- Titkolt duett